środa, 16 marca 2016

Naša literatura, čast' 4.- "Bieženstvo" D. Fionika

Podalisia my na Rodinu, zachotiełoś pojechati, oddochnuti pudlaśkim povietrom. A jak raz popali na zapusty. To značyt, odna zapustova zabava prošła tyždeń raniej v hajnuvśkom "Górnikovi". Jasna sprava, što moi bat'ki učastvovali a mama uže tretij rôk chodiła na varštaty tradycyjnych piesniuv. My za pôzno doznalisia pro termin i uže ne uspieli dojechati, a znajem z opoviedanni, što zabava była na vsie sto, što było mnoho i mołodych, i staršych, był orhanizatar spadar Fionik, była Żemerva. Vsie tańcuvali i, jasna sprava, spivali, mnoho spivali!
Nu, daj, Boža na nastupnyj rok narešti dojedem na tuju zapustovu zabavu. A teper udałosia pobyti na Rodinie na kuniec Maslenicy, zapustitisia i vojti v čas Velikoho Pôsta. 

V chati čakała na mene nespodivanka. 
Mama podaryła mnie knižku "Biežeństvo. Doroha i povoroty." D. Fionika z dedykacjej od autora i pudpisami joho i Anny Fionik. Kupiła jije na tojže vspomnianuj zapustovuj zabavi.
Velmi radujuś, što taja knižka tak chutko popała v moi ruki, a šče i z dedykacjej.

Ja uže načała čytati, a najuperuč perehlanuła vsio od doski do doski. 
Knižka pisana, koniečno, po-pudlaśki, zapisom našoji movy podłuh propozycji D. Fionika - na osnovi cyrylicy. Dla vsiech, kotoryje cyrylicu choč menš-bulš znajut, a takich sredi nas je velizarinoje bulšynstvo, jak ne vsie, čytatisia bude sioje chutko i bez problemuv.
Tolki pôdpisy pud znimkami i dokumentami je po-pôlśki. Do kuńca toho ne rozumieju, čôm tak, koli prynadobicce słučaj, treba bude zapytati autora.
Sama forma knižki - krasota. Podôbno jak "Miesta v historii i kultury pudlaśkich biełorusuv", "Biežeństvo" to hože vydadienyj albôm - formatu A4, v tverdych okładkach, vydrukôvanyj na kredovum papiêrovi. Ono storon moho bôlš, bo až 226 (z posłovijem V. Kornieluka i spsiom nahraniuv). 


Knižka je monohrafijej Biežeństva i dumaju, što povinna najtisie v bibliotečci každoho Pudlašuka. 
Mnoho v jôj znimok, mnoho vsiakich dokumentuv, istočnikovych tekstuv. 
Ja taksame znimki (odin takij bačyła ja uže na storonci biezeństwo.pl Anety Prymaki-Oniszk), dokumentuv vydavanych Niemciami dla Pudlašukuv/ Biełorusuv zostavšychsia na svojej ziemli. I viedajete što? Tam, poza niemieckim jazykom, vystupaje ne ruśkij, a BIEŁORUŚKIJ, pisany cyrylicoju. Rozumiejete? Toj jazyk, pravda, literaturnaja joho forma, no był, i navat vojennyj okupant joho ušanuvał. Do toho było mnoho biełoruskich škoł v toj čas, vydavalisia knižki, haziety. Tiem bulš nam treba teperki šanuvati svoju rodnuju, pudlaśkuju movu, a to prosto vstyd!
Na zadniej obłožci knižki čakaje šče dadatok, višenka na torti - "Biežeństvo. Rozkazy i pieśni" - płyta z nahraniami, bôlš jak try z połovinoj hodiny nahraniuv, v tôm autentyčnych hołosov sviedkov Biežeństva!

Ne mohu dočakatisia, koli pročtaju cełuju knižku i prosłuchaju płytu. Tohdy postarajusia ode napisati svoju opiniu. 
Ale teperki mohu skazati uže na pevno - obiazatielno kuplajte i čytajte tuju knižku! To je velmi važnaja čast' našoj historii, treba jije znati, a knižka v takoj formi, šče na rodnuj movi, je samym bohatym i cikavym istočnikom znanija. 
Na počatku toho artykułu vspomniła ja taksame pro to, što načałsia Velikij Pôst. To že je čas spakoja i čakanija na Velikdeń. Taja knižka jak raz pasuje na toj čas - šče i mnoho čoho doznajemosia pro sebe.

A v biellicejach u Bielśku i Hajnuvci povinna od razu byti oboviazkovaj literaturaj!





"Беженство. Дорога i повороты 1915-1922", Дорофей Фiонiк, vyd. Музieй Маейi Батькувшчыны в Студзiводах, 2015.